Dnes som chvíľu pozerala v televízii súťažnú reláciu Taxík. Možno ju poznáte z vysielania českej televízie, ak nie, princípom hry je, že si sadnete do auta so šoférom-moderátorom, poviete mu, kam Vás má zaviesť a on Vám cestou dáva vedomostné otázky, na ktoré keď správne odpoviete, môžte získať slušnú finančnú výhru. Zaujal ma jeden súťažiaci, presnejšie záver jeho súťaženia. Celé jeho vystupovanie bolo veľmi sebavedomé, pôsobil suverénne a musím priznať, že otázok, na ktoré vedel odpovedať bolo viac, ako tých, na ktoré nepoznal odpoveď. Moderátor sa počas kladenia otázok často pýta súťažiacich, kde pracujú a tento výrazne, s neskrývajúcou pýchou v hlase povedal, že v parlamente. Nešpecifikoval svoju pozíciu, moderátor ju od neho nevyzvedal. Jedna z posledných otázok, ak nie tá úplne posledná znela: „Ako sa volá kvasené kobylie mlieko?“ „Zamestnanec parlamentu“ si s ňou evidentne nevedel rady, využil možnosť spýtať sa náhodného okoloidúceho. Potom, čo moderátor stiahol okienko na aute, tento sa vystrčil k pánovi stojacom pri veľkom smetnom koši a verný svojmu vystupovaniu sa ho drzo spýtal“ pán bezdomovec, neviete, aký je názov pre kvasené kobylie mlieko?“ „Kumys“, znela tichá odpoveď pána bezdomovca.