Nebudem písať o politike, ale som nesmierne rada, že prezidentské voľby dopadli tak, ako dopadli. To, o čom budem písať tentokrát, sú moje skúsenosti s ľuďmi. Možno to s politickou situáciou súvisí, neviem, nie som expert.
Mojou vlastnosťou, ktorú by som najradšej hodila za hlavu a zbavila sa jej tak rýchlo, ako sa dá je, že zablúdim aj na rovnej ceste. Mapy mi nič nehovoria a moja orientácia v priestore je biedna.
Do Dánska som ostatne priletela neskoro a vlak mi išiel okolo polnoci. Chcela som si kúpiť lístok, tak som o pomoc poprosila jeden pár. Muža a ženu, ich vek odhadujem na 20-25 rokov. Boli veľmi milí. Boli triezvi. S automatom na výdaj lístka mali tiež problém, nejak to nefungovalo. Keďže termín odchodu ich vlaku sa blížil, spýtali sa ma, či mi vadí, že mi nevedia pomôcť, ale že už musia ísť. Správali sa milo a bolo na nich vidieť, že je im ľúto, že automat funguje ako funguje. Samozrejme, pred tým, ako sme sa rozlúčili mi poradili, kde si ešte môžem lístok zakúpiť. S lístkom v ruke a ani poňatím o tom, kde mám nastúpiť a kde vystúpiť som prišla na nádražie. Znova, pomohli mi ľudia. Bezpečne som dorazila. Pri ceste naspäť som potrebovala nájsť znova vlakovú stanicu. Bolo ráno, šesť hodín. Na ulici, najbližšie ku mne bol smetiar. Spýtala som sa ho, či mi vie pomôcť. Plynulou angličtinou ma navigoval, kade mám ísť.
Nedávno som bola neďaleko Dunajskej Stredy kupovať kvety. Predavačka,vo veku asi 30 rokov mi povedala, že ona nehovorí po slovensky. Kolega k nám prišiel na služobnú cestu zo zahraničia, bol chorý. Zobrala som ho do lekárne,on začal po anglicky vysvetľovať, čo ho trápi. Magistra ho uzemnila, že nerozumie po anglicky, netvárila sa dvakrát milo.
Na sociálnej sieti niekto zdieľal status o Slovensku, na videu boli rómovia a nie práve najkrajší obraz našej domoviny. K tomuto videu som sa dostala, pretože syn môjho bratranca, ktorý sa už narodil vo Švédsku a celý život tam žije sa ohradil veľmi rázne voči tomuto videu. Má sedemnásť rokov. Povedal, že Slovensko je krásna krajina, že chodí na prázdniny k babke a že to na videu nie je pravda. Nemusel to urobiť. Spravil to.
Teraz k tomu, čo som týmto chcela povedať. Týmto blogom nevyzdvihujem Dánsko ani Švédsko. Nekritizujem maďarských občanov žijúcich na Slovensku. Len si myslím, že keď sa stretnú dvaja ľudia a jeden prosí o pomoc, mal by ju dostať ak jediným problémom je rečová bariéra. Ak je najhoršie, posunky tiež pomôžu. Ale pomôžete.
A ak nesúhlasite a raz prídete niekde, kde vám človek povie svojou rečou „ja nerozumiem“ a vy budete práve odkázaní na jeho pomoc, možno si na tento blog spomeniete. A keď sa zastanete niekoho v situácii, niekoho slabého alebo nepopulárneho len preto, že v to veríte a veríte, že je osočovaný neprávom, potom vám prajem, aby sa vám to stonásobne vrátilo. V dobrom.