Asi ste sa, podobne ako aj ja, stali „obeťami“ letákov a listov od kandidátov v komunálnych voľbách.
Tí sú, podľa môjho názoru vytvrvalejší v porovnaní s minulými rokmi, neúnavne nás zahŕňajú svojimi životopismi, potrebnými informáciami o tom, koľko rokov žijú v obci, koľko rokov majú ich deti a dôvodmi, prečo by sme mali voliť práve ich. Spomedzi všetkých vyberám moje najobľúbenejšie: snaha zmeniť veci, pomôcť rozvoju v obci, realizovať projekty zamerané na zlepšenie životných podmienok nás občanov. Viac menej nič konkrétne, iba prázdne frázy plné veľkých sľubov. Oháňajú sa výrazmi ako loajálnosť, láska k domovu, životné skúsenosti a podobne.
Osobne tieto letáky využijem dvakrát. Prvýkrát na to, aby som sa pobavila. Ak človek dostane v priebehu mesiaca X letákov, ktoré sú ako cez kopirák, s fotkou kandidátov a povedzme si otvorene, slohovou prácou, za ktorú by sa nemusel hambiť nejeden piatak na základnej škole, chvíľu to zvláda a prečíta každý jeden, no postupom času je to únavné. Hodnota slov a prísľubov na letákoch je veľmi nízka, v mojich očiach degraduje kandidáta. Netvrdím tým, že lepší marketing je to, čo postrádam. Myslím si, že kandidátom, najmä tým, ktorí najviac vehementne presadzujú svoje názory a sebaprezentáciu prostredníctvom letákov a lacných reklamných predmetov chýba v čase, keď sú do funkcií naozaj zvolení, to najdôležitejšie – vytrvalosť v plnení predvolebných sľubov. Tiež si myslím, že to nie je problém jedinej obce tu na Slovensku. Druhýkrát používam letáky ako podložku na čistenie a krájanie zeleniny, keď nechcem zašpiniť kuchynskú linku. Ošúpané zbytky zeleniny potom pohodlne zviniem v letáku a môžem ich tak vyhodiť. Nie je to ideálne riešenie, odkukala som ho od mamy a možno ho časom zmením. Kiežby to isté spravili kandidáti so svojimi letákmi predtým, ako ich expedujú až k nám.